Čo je to transakčná daň?

Transakčná daň je špeciálny druh dane, ktorá sa uplatňuje na finančné operácie, pri ktorých dochádza k odpísaniu peňazí z účtu podnikateľa. Cieľom tejto dane je zabezpečiť dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu a zvýšiť kontrolu nad finančnými transakciami podnikateľských subjektov. Transakčná daň sa bude týkať výlučne podnikateľských účtov a nepostihne bežné osobné platby fyzických osôb. Jej sadzba bude 0,4 % z debetných transakcií (s maximálnym stropom 40 € na jednu transakciu) a 0,8 % pri výbere hotovosti. Banky a finančné inštitúcie budú zodpovedné za automatické strhávanie a odvádzanie tejto dane štátu.

Odkedy sa bude platiť transakčná daň?

Zákon o transakčnej dani nadobúda účinnosť 1. januára 2025. Samotné zdanenie finančných transakcií sa však začne uplatňovať až od apríla 2025, kedy štartuje prvé zdaňovacie obdobie. Inými slovami, transakčná daň sa bude platiť z transakcií uskutočnených od 1. apríla 2025. Cieľom zavedenia tejto dane je priniesť dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu a zároveň zabezpečiť lepšiu kontrolu nad finančnými operáciami podnikateľských subjektov. Podnikatelia by si preto mali do apríla 2025 pripraviť všetko potrebné (účty, systémy a procesy), aby spĺňali nové pravidlá od momentu, keď daň vstúpi do praxe.

Kto je povinný platiť transakčnú daň?

Transakčnej dani podliehajú všetci podnikatelia. Daňovníkom je každá fyzická osoba – podnikateľ (živnostník, SZČO) aj každá právnická osoba (firma), prípadne organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá má na Slovensku vedený platobný účet alebo tu vykonáva podnikateľskú činnosť. To znamená, že každý, kto podniká a používa účet v banke, bude musieť zo svojich finančných transakcií odvádzať túto daň. Nepodnikajúce fyzické osoby (bežní občania) transakčnú daň platiť nebudú. Ich súkromné bankové prevody, platby a výbery zostávajú mimo rozsahu tohto zákona. Inak povedané, transakčná daň sa týka výhradne podnikateľských finančných operácií a nie osobných účtov a transakcií nepodnikateľov.

Kto je platiteľom transakčnej dane?

Platiteľom transakčnej dane je spravidla subjekt, ktorý vykonáva alebo sprostredkováva platobné služby. V praxi pôjde najmä o banky a finančné inštitúcie. Konkrétne, platiteľom je poskytovateľ platobných služieb so sídlom na Slovensku (prípadne zahraničná banka, ktorá tu má pobočku). Tieto inštitúcie budú zodpovedné za výpočet dane z príslušných transakcií svojich klientov – podnikateľov a za jej odvedenie daňovému úradu. Výnimka nastáva, ak podnikateľ vykonáva finančné transakcie mimo transakčného účtu (napríklad cez účet v zahraničí). V takom prípade sa stáva platiteľom dane on sám – musí si daň vypočítať a odviesť vlastnými silami. Pre väčšinu podnikateľov však bude situácia jednoduchšia: ak využívajú domáce banky a majú zriadený transakčný účet, daň za nich automaticky strhne a odvedie banka ako platiteľ dane.

Na aké transakcie sa vzťahuje transakčná daň?

Transakčná daň sa vzťahuje na všetky finančné operácie, pri ktorých dochádza k odpísaniu peňažných prostriedkov z účtu daňovníka (podnikateľa). Patria sem najmä: • Bežné odchádzajúce platby z účtu – akýkoľvek prevod, ktorým odchádzajú peniaze z podnikateľského účtu (napríklad úhrada faktúry dodávateľovi, splátka úveru, platba nájomného a podobne). • Platby realizované platobnou kartou vydanou k transakčnému účtu – používanie karty na úhradu výdavkov firmy je považované za transakciu spojenú s podnikateľským účtom (hoci pri kartách sa daň vyrieši formou ročného poplatku). • Preúčtované náklady súvisiace s transakciou – napríklad poplatky a iné náklady spojené s uskutočnením finančnej operácie v SR, ak sú ďalej účtované (refakturované) podnikateľskému subjektu. Okrem bežných bankových prevodov tak budú zdanené aj výbery hotovosti z podnikateľských účtov a niektoré špecifické platby medzi subjektmi (napríklad medzi prepojenými firmami, ak nespadajú pod výnimky). To všetko môže mať dosah na každodenné finančné operácie firiem, preto je dôležité plánovať platby tak, aby sa daňové zaťaženie udržalo čo najnižšie.

Aké transakcie sú od transakčnej dane oslobodené?

Zákon pamätá aj na výnimky, kedy sa transakčná daň nebude uplatňovať. Medzi transakcie oslobodené od transakčnej dane patria: • Platby voči štátu – konkrétne platby daní, odvodov a zákonných príspevkov (napríklad do Sociálnej a zdravotnej poisťovne) uhrádzané do štátnej pokladnice. Tieto odvody nebudú ďalej zaťažované transakčnou daňou. • Vnútrobankové prevody v rámci jedného klienta – presuny finančných prostriedkov medzi účtami toho istého daňovníka v rovnakej banke sú oslobodené. Ak má teda firma viac účtov v jednej banke a presúva si medzi nimi prostriedky, tieto prevody nepodliehajú dodatočnému zdaneniu. • Príspevky na dôchodok (II. a III. pilier) – odvody alebo dobrovoľné príspevky do druhého a tretieho dôchodkového piliera sú takisto vyňaté z transakčnej dane. • Platby platobnou kartou z transakčného účtu – samotné platby kartou nie sú zdaňované pri každej transakcii; namiesto toho sa uplatní len fixný ročný poplatok (2 €) za používanie karty. Jednotlivé kartové nákupy teda dodatočnú daň nenesú. • Prevod medzi podnikateľským a osobným účtom SZČO v rovnakej banke – ak samostatne zárobkovo činná osoba (živnostník) presúva prostriedky medzi svojim firemným účtom a súkromným účtom v rámci tej istej banky, takýto prevod je oslobodený od dane. Tieto výnimky poskytujú podnikateľom istú flexibilitu v správe financií. Napríklad ak firma presúva peniaze medzi vlastnými účtami v jednej banke, nemusí sa obávať dodatočnej dane, čo jej pomáha udržiavať efektívny manažment cash flow. Je dôležité, aby podnikatelia o týchto oslobodeniach vedeli a využívali ich v plnej miere tam, kde je to možné a v súlade so zákonom.

Aká je sadzba transakčnej dane?

Sadzby transakčnej dane sú stanovené diferencovane podľa typu transakcie: • Bežné (debetné) transakcie na účte – 0,4 % z odchádzajúcej sumy. Táto daň z každej platby je však obmedzená maximálnou sumou 40 € na jednu transakciu (ak 0,4 % z čiastky presiahne 40 €, zaplatí sa len 40 €). • Výber hotovosti z účtu – 0,8 % z vyberanej sumy, bez horného limitu. To znamená, že hotovostné výbery sú zdaňované dvakrát vyššou sadzbou ako bezhotovostné platby a pri výbere veľmi vysokej sumy môže byť daň podstatne vyššia (nie je obmedzená stropom). • Používanie platobnej karty – 2 € ročne. Ide o fixný poplatok za kartu priradenú k transakčnému účtu, bez ohľadu na počet alebo objem platieb uskutočnených touto kartou. Tieto sadzby znamenajú, že podniky s veľkým objemom platieb pocítia daň najviac. Napríklad pri jednorazovej platbe 100 000 € sa síce uplatní maximálna daň 40 €, ale ak takýchto platieb firma uskutoční desiatky mesačne, celková daňová záťaž sa rýchlo zvyšuje. Naopak, pri bežných menších platbách ostane daň relatívne nízka, kým sa nedosiahne stanovený strop. Vyššie zdanenie hotovostných výberov má motivovať podnikateľov, aby preferovali elektronické platby, ktoré sú pre štát transparentnejšie.

Ako sa bude platiť transakčná daň?

Transakčná daň sa bude platiť prostredníctvom subjektov, ktoré sú platiteľmi dane (najmä bánk), priamo správcovi dane. Postup výberu a odvodu dane bude nasledovný: banka alebo iná finančná inštitúcia, ako platiteľ dane, vypočíta za príslušné obdobie sumu dane z transakcií klienta a túto sumu odvedie daňovému úradu. Daň sa bude odvádzať periodicky, vždy do konca mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia. Zdaňovacím obdobím bude pravdepodobne kalendárny mesiac (resp. štvrťrok, ak by sa určil inak v zákone), čo znamená, že za transakcie napríklad v apríli 2025 musí byť daň odvedená do konca mája 2025. Pre uľahčenie prechodu na nový systém však zákon zavádza prechodné obdobie: za prvé tri zdaňovacie obdobia (apríl, máj a jún 2025) je povolené odviesť daň až do 31. júla 2025. Toto jednorazové predĺženie lehoty má pomôcť podnikateľom získať čas na adaptáciu – umožní im lepšie sa zorientovať v nových povinnostiach a zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na úhradu dane za úvodné mesiace jej platnosti. Po uplynutí tejto výnimky však už bude platiť štandardný režim odvádzania dane v riadnych lehotách.

Musí mať podnikateľ zriadený transakčný účet kvôli transakčnej dani?

Áno, zákon zavádza povinnosť, aby mal každý podnikateľ zriadený osobitný transakčný účet určený na podnikateľské aktivity. Každý podnikateľský subjekt (či už ide o fyzickú osobu – živnostníka, alebo o firmu) si musí najneskôr do 31. marca 2025 otvoriť transakčný účet v banke. Živnostník môže ale aj naďalej vykonávať platby cez osobný účet. Pri živnostníkoch odporúčame využívať transakčný účet len na platenie odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Banky budú povinné tieto účty označovať ako transakčné a zabezpečiť, aby z nich bola transakčná daň správne odvádzaná. Znamená to napríklad, že ak podnikateľ uskutoční platbu zo svojho transakčného účtu, banka automaticky zaúčtuje príslušnú daň a postará sa o jej odvedenie štátu. Cieľom tejto povinnosti je oddeliť podnikateľské finančné toky od súkromných a zabezpečiť väčšiu transparentnosť – všetky zdaniteľné transakcie prebehnú na špeciálnom účte, kde sa jednoducho identifikujú a zdania. Pre podnikateľa to znamená, že osobné účty nemôže ďalej používať na podnikanie, ale musí presmerovať všetky firemné príjmy a výdavky na nový transakčný účet. Nesplnenie tejto povinnosti by mohlo viesť k sankciám a komplikáciám s finančnou správou.

Budú živnostenské úrady zahltené v dôsledku transakčnej dane?

Zavedenie transakčnej dane už teraz spôsobuje zahltenie živnostenských úradov, keďže živnostníci si musia hromadne vybavovať výpis zo živnostenského registra na otvorenie podnikateľského účtu. Banky totiž pri zakladaní účtu vyžadujú tento dokument ako doklad o podnikateľskej činnosti. V dôsledku toho narastá počet žiadostí, čo vedie k predĺženým čakacím lehotám na úradoch aj pri elektronickom vybavovaní. Živnostníci, ktorí ešte nemajú podnikateľský účet, by preto nemali odkladať vybavenie výpisu na poslednú chvíľu, aby sa vyhli administratívnym komplikáciám a oneskoreniu pri splnení novej povinnosti.

Aké transakcie medzi firmami podliehajú transakčnej dani?

Transakčná daň sa vzťahuje na všetky odchádzajúce platby medzi podnikateľskými subjektmi (firmami), pokiaľ sú realizované z transakčného účtu. To zahŕňa napríklad: • Úhrady faktúr medzi dvomi firmami za dodané tovary alebo služby. • Splátky úverov a pôžičiek posielané z účtu jednej firmy na účet veriteľa (banky alebo inej spoločnosti). • Prevody finančných prostriedkov medzi prepojenými osobami alebo spoločnosťami (napríklad medzi materskou a dcérskou spoločnosťou, alebo medzi firmami v rámci jedného holdingu). Inými slovami, ak jedna firma zaplatí inej firme – či už ide o obchodného partnera, dodávateľa, veriteľa alebo prepojený podnik – a použije na to svoj transakčný účet, táto platba bude zdaniťovaná 0,4 % transakčnou daňou (respektíve inou sadzbou, ak ide o hotovosť, atď., podľa typu transakcie). Jedinou výnimkou sú už spomínané vnútrobankové prevody: ak by obe firmy mali účet v tej istej banke a išlo by technicky o prevod v rámci banky (napríklad z účtu materskej firmy na účet dcérskej firmy v tej istej banke), takáto transakcia by bola oslobodená od dane. Okrem tohto prípadu treba počítať s daňou pri všetkých finančných tokoch medzi podnikmi.

Aké náklady prinesie nová transakčná daň pre firmy?

Transakčná daň predstavuje pre firmy dodatočné náklady spojené s každou finančnou operáciou. Pri každej odchádzajúcej platbe z firemného účtu sa uplatní sadzba 0,4 % z transakovanej sumy (najviac 40 € na jednu transakciu). Výbery hotovosti z účtu budú zdaňované vyššou sadzbou 0,8 % bez akéhokoľvek horného limitu. Navyše, používanie platobnej karty priradenej k transakčnému účtu bude spoplatnené fixným poplatkom 2 € ročne. Tieto sumy môžu pre podniky znamenať výrazné zvýšenie výdavkov – napríklad pri jednorazovej úhrade faktúry vo výške 100 000 € zaplatí firma daň 40 €, čo pri častých vysokých platbách predstavuje nezanedbateľnú záťaž. Firmy by preto mali počítať nielen s týmito priamymi nákladmi, ale aj s prípadnými administratívnymi výdavkami na zabezpečenie súladu s novými pravidlami.

Existujú legálne spôsoby, ako optimalizovať platbu transakčnej dane?

Áno, podnikatelia môžu podniknúť viacero legálnych krokov na zníženie sumy transakčnej dane, ktorú zaplatia: • Kumulovanie platieb: Namiesto viacerých menších transakcií je výhodnejšie zlúčiť platby do jednej väčšej, pokiaľ je to možné. Zníži sa tým počet zdanených transakcií. • Využívanie vnútrobankových prevodov: Ak má podnikateľ viac účtov v jednej banke, presuny peňazí medzi týmito účtami nie sú zdaňované. Centralizáciou finančných operácií do jednej banky tak môže znížiť počet zdanených prevodov. • Platby platobnou kartou: Pri platbách kartou viazanou na transakčný účet sa neuplatňuje daň z každej jednotlivej platby – namiesto toho existuje len ročný poplatok 2 €. Uprednostňovanie kariet pred bežnými bankovými prevodmi môže teda znížiť celkovú daňovú záťaž. • Minimalizácia výberov hotovosti: Keďže výbery v hotovosti sú zdaňované vyššou sadzbou (0,8 % bez limitu), obmedzením hotovostných výberov a preferovaním bezhotovostných platieb sa dá vyhnúť vyšším poplatkom. Týmito postupmi môžu podniky optimalizovať platby transakčnej dane a plniť si daňové povinnosti efektívnejšie, bez porušenia zákona.

Ako ovplyvní transakčná daň e-commerce podnikanie?

Pre internetové obchody a online služby môže transakčná daň znamenať nárast nákladov súvisiacich s platbami. Mnoho e-commerce podnikateľov prijíma platby od zákazníkov bankovým prevodom na účet. Každá takáto prijatá platba síce nie je zdanená (daň sa uplatňuje na odchádzajúcej strane, teda pri odpise z účtu zákazníka), avšak výplaty peňazí z e-shopu – napríklad prevod tržieb z transakčného účtu e-shopu na iný firemný účet, úhrada faktúr dodávateľom, refundácie zákazníkom či prevod provízií partnerom – už budú podliehať dani. Internetový obchod tak môže zaznamenať zvýšené výdavky pri každej finančnej operácii, ktorú zo svojho účtu uskutoční (či už ide o nákup tovaru na sklad, vratku peňazí zákazníkovi alebo výber zisku). Tieto dodatočné náklady sa môžu premietnuť do cien produktov a služieb – e-shopy môžu byť nútené mierne zvýšiť ceny, aby pokryli novú daň, najmä ak pracujú s nízkymi maržami. Alternatívne môže transakčná daň znížiť ich ziskové marže, ak sa rozhodnú ceny nezvyšovať a náklady znášať. V dôsledku toho môže klesnúť konkurenčná schopnosť menších online predajcov voči väčším hráčom, ktorí majú väčšiu finančnú rezervu. Na druhej strane to môže motivovať e-commerce sektor k využívaniu iných spôsobov platieb (napríklad platobné brány, elektronické peňaženky alebo kryptomeny), ak budú považované za výhodnejšie z pohľadu daňovej záťaže.

Bude transakčnú daň platiť aj zahraničný podnikateľ?

Áno, transakčnú daň bude platiť aj zahraničný podnikateľ, pokiaľ má na Slovensku otvorený platobný (transakčný) účet a vykonáva cez neho podnikateľské transakcie. Zahraničné firmy alebo podnikatelia, ktorí podnikajú na slovenskom trhu a používajú slovenské banky, teda spadajú pod rovnaké pravidlá ako domáce subjekty – z každej odchádzajúcej platby z ich slovenského účtu sa bude odvádzať transakčná daň. Ak však zahraničný podnikateľ využíva pre svoje podnikanie výhradne účet v zahraničí (mimo Slovenska), situácia sa mení. V takom prípade nie je zapojená slovenská banka ako platiteľ dane, takže povinnosť vypočítať a odviesť transakčnú daň prechádza na samotného zahraničného podnikateľa. Prakticky to znamená, že ak napríklad firma z Českej republiky predáva na Slovensku, ale platby prijíma a uskutočňuje cez český bankový účet, musí si sama sledovať transakcie súvisiace so slovenským podnikaním a prípadnú daň z nich odviesť slovenskej finančnej správe. Neprítomnosť slovenského účtu teda nezbavuje povinnosti – daň sa viaže na transakcie spojené s podnikaním na Slovensku. Pre zahraničných podnikateľov je preto dôležité posúdiť, či nie je administratívne jednoduchšie zriadiť si slovenský transakčný účet (kde daň vyrieši banka), alebo riešiť daňové povinnosti samostatne pri používaní zahraničného účtu.

Aké možnosti majú podnikatelia na zníženie nákladov spojených s transakčnou daňou?

Podnikatelia môžu podniknúť viacero krokov, aby znížili náklady, ktoré im transakčná daň prinesie: • Vyhľadávanie alternatívnych platobných metód: Jednou z možností je využívanie moderných platobných prostriedkov, na ktoré sa transakčná daň nevzťahuje. Napríklad platby prostredníctvom digitálnych peňaženiek alebo kryptomien aktuálne nespadajú do systému transakčnej dane. Ak je to pre biznis model vhodné, časť finančných tokov by mohla prebiehať týmto spôsobom, čím sa zákonná daňová povinnosť zníži. • Optimalizácia používania bankových účtov: Podnikateľ s viacerými účtami by mal zvážiť presun väčšiny operácií do jednej banky. Vnútrobankové prevody (medzi účtami v rovnakej banke) sú oslobodené, takže centralizácia účtov môže priniesť úsporu na dani. • Dôsledné využívanie výnimiek: Poznať a naplno využívať všetky zákonné výnimky (uvedené vyššie) je kľúčové. Napríklad platiť štátne odvody z podnikateľského účtu namiesto osobného, či vyhýbať sa hotovostným operáciám, ak existuje bezhotovostná alternatíva. • Plánovanie transakcií: Zavedenie interných pravidiel, aby sa napríklad pravidelné platby uskutočňovali naraz v jednom balíku, môže znížiť počet zdanených transakcií. Taktiež je dobré si načasovať výbery hotovosti (ak sú nutné) tak, aby ich bolo čo najmenej a radšej hradiť výdavky priamo z účtu bez výberu. Celkovo platí, že informovanosť a proaktívne finančné riadenie umožnia podnikateľom eliminovať zbytočné výdavky spojené s transakčnou daňou. V rámci zákona existujú legálne spôsoby, ako daňovú povinnosť minimalizovať – kľúčové je identifikovať tie, ktoré sú pre konkrétny biznis najvhodnejšie, a začleniť ich do bežného fungovania firmy.

Existuje možnosť oslobodenia od transakčnej dane pre startupy?

V súčasnosti nie. Legislatíva o transakčnej dani neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenia, ktoré by oslobodzovali startupy či začínajúce firmy od tejto povinnosti. To znamená, že aj nové, len rozbiehajúce sa podniky musia počítať s tým, že ich finančné transakcie budú zdaňované rovnako ako pri dlhšie fungujúcich firmách. Pre startupy, ktoré často citlivo vnímajú akékoľvek dodatočné náklady, je dôležité túto skutočnosť zakomponovať do svojich podnikateľských plánov a finančných modelov. Napríklad pri získavaní investície alebo plánovaní cash flow by mali zohľadniť, že z každého výdavku z účtu odvedú ešte transakčnú daň. Rovnako by mali využiť všetky dostupné možnosti optimalizácie (ako sme spomenuli vyššie), aby dopad tejto dane na ich obmedzený rozpočet bol čo najmenší. Kým nepríde prípadná legislatívna zmena, startupy nemajú výnimku a musia transakčnú daň odvádzať v plnej výške.

Aké sú hlavné dopady transakčnej dane na firmy?

Zavedenie transakčnej dane prináša pre firmy viacero zásadných dopadov, najmä v oblasti financií a administratívy: • Zvýšenie nákladov na bankové transakcie: Každá odchádzajúca platba či výber hotovosti teraz firmu stojí o niečo viac (0,4 % z prevodu, resp. 0,8 % z výberu). Tieto kumulované náklady môžu za rok predstavovať významnú sumu, najmä pre firmy s vysokým obratom alebo množstvom platieb. • Nutnosť prispôsobiť sa novým pravidlám transakčných účtov: Firmy musia zaviesť a používať transakčné účty pre svoje podnikanie. To zahŕňa úpravu interných procesov (napr. zmena čísiel účtov v zmluvách, faktúrach, informovanie obchodných partnerov o novom účte) a zabezpečenie, že zamestnanci v účtovníctve vedia, ako s novým systémom pracovať. • Prehodnotenie spôsobu úhrady záväzkov: Podniky možno zvážia zmeny v spôsobe platenia faktúr a iných výdavkov. Napríklad môžu preferovať platby kartou (kvôli fixnému poplatku) alebo kumulovať platby, aby znížili počet transakcií. Tiež môžu uprednostňovať bezhotovostné platby pred hotovostnými výbermi. • Povinnosť sledovať a reportovať zdanené platby: Hoci daň technicky odvádza banka, firmy sú zodpovedné za to, aby vedeli preukázať správnosť svojich platieb v prípade daňovej kontroly. Budú musieť viesť internú evidenciu transakcií, z ktorých sa daň odviedla, pre účely účtovníctva a daní. Ide o nový prvok vo finančnom reportingu, na ktorý sa treba pripraviť. Vo svetle týchto dopadov je zrejmé, že transakčná daň ovplyvní každodenné finančné operácie firiem. Dobre pripravené podniky, ktoré včas zavedú potrebné zmeny a nájdu spôsoby optimalizácie, dokážu negatívne vplyvy minimalizovať. Naopak, tí, ktorí prípravu podcenia, môžu pocítiť zvýšenú finančnú záťaž a administratívnu komplikáciu vo väčšej miere.

Aké sankcie hrozia za neplnenie povinností pri transakčnej dani?

Za nedodržanie povinností spojených s transakčnou daňou hrozia podnikateľom sankcie vo forme pokút a iných opatrení zo strany finančnej správy. Výška pokút závisí od povahy a závažnosti porušenia. Napríklad, ak by podnikateľ obišiel povinnosť používať transakčný účet a uskutočnil by nepovolenú platbu v hotovosti (mimo stanovených výnimiek), mohla by mu byť udelená pokuta. Konkrétny príklad: pri neoprávnenej hotovostnej platbe zaznamenanej systémom e-Kasa (namiesto bezhotovostnej úhrady cez účet) sa môže pokuta pohybovať v rozmedzí od 50 € do 330 €. Okrem finančných pokút môže nedodržiavanie zákona viesť aj k ďalším následkom. Finančná správa môže pristúpiť k zvýšenej kontrole daného subjektu, vyžadovať dodatočné hlásenia alebo dokumentáciu a v krajnom prípade aplikovať administratívne opatrenia, ktoré môžu skomplikovať podnikaniu život (napríklad nariadiť povinný audit finančných operácií, pozastavenie činnosti a pod., v závislosti od závažnosti porušenia). Preto je v záujme podnikateľov nastaviť svoje procesy tak, aby transakčnú daň správne odvádzali a plnili všetky s tým spojené povinnosti. Prevencia v podobe dobrej prípravy a disciplíny je najlepšou ochranou pred sankciami.

Ako ovplyvní transakčná daň podnikateľov s viacerými bankovými účtami?

Podnikatelia, ktorí používajú viacero bankových účtov v rôznych bankách, budú musieť starostlivo koordinovať svoje finančné operácie. Transakčná daň vyžaduje, aby všetky podnikateľské platby prebiehali cez oficiálne transakčné účty. Ak má firma viac účtov v rôznych inštitúciách, každý z nich bude musieť byť označený ako transakčný a bude sa z neho odvádzať daň. Pre takýchto podnikateľov bude kľúčové zabezpečiť, aby žiadna platba súvisiaca s biznisom neprebehla mimo transakčných účtov. Používanie osobných alebo iných nepodnikateľských účtov na firemné platby by bolo porušením pravidiel a vystavilo by firmu riziku sankcií a doplatenia dane. Z praktického hľadiska môže byť náročnejšie sledovať a spravovať viac transakčných účtov (viesť evidenciu zdanených transakcií na každom z nich, komunikovať s viacerými bankami atď.). Jedným z možných prístupov je zvážiť zjednodušenie bankovej štruktúry – napríklad ponechať si iba nevyhnutný počet účtov alebo konsolidovať finančné operácie do jednej banky, pokiaľ je to možné. Tým sa minimalizuje administratíva a tiež sa dá využiť výnimka vnútrobankových prevodov (presuny v rámci účtov jednej banky nebudú zdanené). Každopádne, podnikatelia s viacerými účtami musia byť o to obozretnejší, aby dodržali zákon a neunikla im žiadna transakcia, z ktorej by mala byť daň odvedená.

Vzťahuje sa transakčná daň aj na platby do zahraničia?

Áno, transakčná daň sa vzťahuje aj na platby, ktoré smerujú do zahraničia, pokiaľ sú realizované z transakčného účtu vedeného na Slovensku. To znamená, že ak slovenský podnikateľ posiela peniaze svojmu zahraničnému dodávateľovi alebo partnerovi priamo zo svojho slovenského podnikateľského účtu, táto odchádzajúca platba bude zdaňovaná rovnako ako domáca platba (0,4 % zo sumy, prípadne s uplatnením maxima 40 € na transakciu). Z pohľadu zákona nezáleží na tom, že adresát je v zahraničí – dôležité je, že peniaze odchádzajú z účtu podnikateľa na Slovensku. Ak však podnikateľ využíva zahraničný účet (napríklad má účet v zahraničnej banke a odtiaľ posiela platbu do inej krajiny), situácia je odlišná. V takom prípade do procesu nezasahuje slovenský poskytovateľ platobných služieb, a preto banka daň nezrazí automaticky. To však neznamená, že daň sa neplatí: podnikateľ je povinný sám sledovať takéto transakcie a vypočítať a odviesť daň z tých platieb do zahraničia, ktoré sú spojené s jeho podnikaním na Slovensku. V praxi to môže byť administratívne náročné, preto väčšina podnikateľov zrejme zvolí jednoduchšiu cestu – bude realizovať zahraničné platby zo svojho slovenského transakčného účtu, kde sa o daň postará banka. Zhrnuté, ak ide o platbu do zahraničia z transakčného účtu na Slovensku, daň sa uplatní automaticky. Ak platba obíde slovenský účet (čiže ide priamo zo zahraničia), zodpovednosť za zdanenie je na podnikateľovi.

Bude transakčná daň ovplyvňovať aj firemné úvery?

Na prijatie samotného úveru sa transakčná daň nevzťahuje. Keď banka poskytne firme úver a pripíše finančné prostriedky na jej účet, ide o príchod peňazí na účet podnikateľa (kreditnú transakciu), ktorá nie je predmetom dane – daň sa totiž vyberá len z debetných (odpísaných) súm. Takže samotný akt čerpania úveru (pripísania úverových prostriedkov) nie je zdanený. Iná situácia nastáva pri splácaní úveru. Keď podnikateľ zo svojho transakčného účtu uhradí mesačnú splátku úveru banke, dochádza k odpísaniu sumy z jeho účtu, a táto odchádzajúca platba už transakčnej dani podlieha. Každá splátka úveru sa teda bude považovať za zdaniteľnú transakciu s bežnou sadzbou (0,4 % z uhradenej sumy, max. 40 €). V praxi to znamená, že ak firma spláca úver, musí počítať s tým, že okrem úroku zaplatí z každej splátky aj malú čiastku štátu ako daň z finančnej transakcie. Zhrnutie: transakčná daň nezaťaží získavanie úverov priamo, ale zvýši náklady na ich splácanie. Podniky by s tým mali počítať pri kalkulácii celkových nákladov úverového financovania.

Musia podnikatelia meniť účtovný softvér kvôli novej transakčnej dani?

Zavedenie transakčnej dane kladie na podnikateľov nároky aj z hľadiska účtovnej evidencie. Účtovný softvér ako taký možno nebude potrebné kompletne meniť, avšak podnikatelia by si mali overiť, či ten ich umožňuje správne sledovať a zaúčtovať transakčnú daň. Keďže banky budú automaticky strhávať daň z transakcií, v bankových výpisoch pribudnú nové položky (napríklad odvod dane, poplatok za kartu a podobne). Účtovný systém by mal vedieť tieto položky prijať a správne zaúčtovať tak, aby účtovníctvo firmy verne odrážalo odvedenie dane. V praxi to môže znamenať, že dodávatelia účtovného softvéru vydajú aktualizácie prispôsobené novej legislatíve. Podnikateľ by mal v predstihu kontaktovať svojho dodávateľa softvéru alebo účtovníka a zistiť, či je systém pripravený evidovať transakčnú daň. Ak by používaný softvér neumožňoval označiť transakcie podliehajúce dani alebo vytvoriť reporty potrebné pre daňovú kontrolu, bolo by namieste uvažovať o upgrade softvéru alebo o doplnkovom module, ktorý tieto dáta zachytí. Treba zdôrazniť, že aj keď výber dane zabezpečí banka, zodpovednosť za správne zdanenie transakcií ostáva aj na podnikateľovi. V prípade kontroly bude musieť preukázať, že z relevantných platieb bola daň odvedená. Preto je vedenie vlastnej evidencie (hoci aj jednoduchým spôsobom, napríklad poznámkami k položkám vo výpise) veľmi dôležité. Moderný účtovný softvér tento proces zjednoduší a zautomatizuje, čím zníži riziko chyby alebo opomenutia.

Aké opatrenia môžu podnikatelia prijať na minimalizáciu vplyvu transakčnej dane?

Aby podnikatelia zmiernili dopad transakčnej dane na svoje hospodárenie, môžu zaviesť viaceré praktické opatrenia: • Zníženie počtu transakcií: Naplánovať platby tak, aby sa dalo urobiť menej väčších platieb namiesto mnohých menších. Napríklad vyplácať dodávateľov hromadne raz za týždeň namiesto každej faktúry zvlášť, pokiaľ to obchodný vzťah umožňuje. Tým sa redukuje počet odchádzajúcich platieb, z ktorých sa platí daň. • Uprednostnenie bezhotovostných platieb pred hotovosťou: Pokiaľ je to možné, vyhnúť sa výberom hotovosti z účtu (ktoré sú zdaňované vyššou sadzbou 0,8 %). Namiesto vyberania peňazí v hotovosti je výhodnejšie platiť priamo z účtu alebo kartou. • Maximálne využitie oslobodených transakcií: V rámci podnikania nastaviť procesy tak, aby sa čo najviac operácií odohrávalo v režime, ktorý daň nepodlieha – napríklad presuny financií v rámci jednej banky, platenie odvodov a daní zo správneho účtu, používanie kariet na drobné výdaje atď. • Monitorovanie nákladov a priebežné úpravy: Pravidelne vyhodnocovať, koľko firma na transakčnej dani odvádza, a identifikovať hlavné položky. Následne hľadať spôsoby, ako tieto náklady obmedziť. Napríklad ak z analýzy vyplynie, že vysoké sumy platí firma na dani z častých prevodov medzi vlastnými účtami v rôznych bankách, môže zvážiť otvorenie transakčných účtov v jednej banke. Tieto opatrenia prispejú k efektívnejšiemu finančnému riadeniu po zavedení transakčnej dane. Podnikateľ síce daň úplne neodstráni, ale môže zabezpečiť, že ju bude platiť len v nevyhnutných prípadoch a v čo najnižšej možnej miere v rámci zákona. Kľúčové je byť proaktívny – nečakať, kým sa náklady nazbierajú, ale už od začiatku dane optimalizovať finančné toky.

Aké transakcie medzi prepojenými spoločnosťami podliehajú transakčnej dani?

Prepojené spoločnosti (napríklad materská a dcérska spoločnosť, sesterské firmy v holdingu alebo inak majetkovo prepojené podniky) nie sú z hľadiska transakčnej dane nijako zvýhodnené. Každá odchádzajúca platba medzi takýmito prepojenými firmami podlieha transakčnej dani, pokiaľ prebieha z transakčného účtu. Nezáleží na tom, že firmy patria do jednej skupiny – ak jedna spoločnosť prevedie peniaze druhej (či už ako pôžičku, návratnú finančnú výpomoc, vyplatenie podielu na zisku alebo akúkoľvek inú platbu), táto transakcia sa posudzuje rovnako ako bežná platba medzi dvomi nezávislými subjektmi a bude zdanená. Výnimku tvoria opäť len vnútrobankové presuny: ak majú prepojené spoločnosti účty v rovnakej banke a presúvajú prostriedky medzi týmito účtami, nejde o pohyb peňazí medzi rôznymi bankami a takýto transfer je oslobodený od dane (keďže zákon oslobodzuje presuny v rámci toho istého daňovníka a banky – v tomto prípade by sa však muselo posudzovať, či sú prepojené firmy považované za jedného daňovníka; spravidla nie, každá firma je samostatný daňovník). Vo väčšine prípadov teda platí, že platby medzi prepojenými spoločnosťami sú zdanené, rovnako ako medzi akýmikoľvek inými firmami. Pre prepojené subjekty to znamená nutnosť počítať s transakčnou daňou aj pri bežnom presúvaní prostriedkov v rámci skupiny. Ak skupina firiem často prevádza peniaze medzi sebou, môže zvážiť vnútrobankové optimalizácie (napríklad všetky firmy v jednej banke) alebo iné spôsoby kapitalizácie, ktoré minimalizujú toky peňazí sem a tam.

Má transakčná daň vplyv na dividendy vyplácané akcionárom?

Áno, pokiaľ ide o vyplácanie dividend akcionárom z účtu spoločnosti, aj tieto platby podliehajú transakčnej dani. Keď firma vypláca dividendy, uskutočňuje z pohľadu banky finančnú transakciu – odchádzajúcu platbu z účtu podnikateľského subjektu (firmy) na účet akcionára (fyzickej osoby alebo inej spoločnosti). Takáto transakcia je vnímaná rovnako ako akákoľvek iná odchádzajúca platba a banka z nej zrazí transakčnú daň 0,4 % (s limitom 40 € na jednu transakciu, čo v prípade veľmi vysokej dividendy môže prísť do úvahy). Pre samotných akcionárov sa nič nemení z hľadiska ich daňovej povinnosti – transakčná daň nie je daňou z príjmu, ale z finančnej operácie. Ale pre spoločnosť to znamená, že vyplatenie dividend nebude len otázkou poslania peňazí, ale aj dodatočných nákladov vo forme tejto dane. Napríklad ak firma vypláca akcionárovi dividendu 10 000 €, zaplatí za túto výplatu štátu 0,4 % z tejto sumy, teda 40 € (čo je zároveň maximum na transakciu). Pri viacerých akcionároch alebo častejších výplatách dividend sa tieto sumy môžu nazbierať. Je dôležité, aby si firmy plánujúce vyplácať zisky uvedomili, že transakčná daň zníži čistú sumu, ktorá ostane na účte po realizácii výplaty dividend. V konečnom dôsledku ide o ďalší faktor, ktorý mení efektívnosť distribúcie zisku akcionárom.

Vzťahuje sa transakčná daň na splátky lízingu?

Áno, splátky lízingu uhrádzané lízingovým spoločnostiam sú považované za finančné transakcie z podnikateľského účtu a preto podliehajú transakčnej dani. Keď firma platí mesačnú splátku za lízing (napríklad za prenájom automobilu alebo stroja), táto platba odchádza z jej účtu, čím spadá pod definíciu zdaniteľnej transakcie. Pre firmy využívajúce lízing to znamená, že každá splátka bude o 0,4 % drahšia (respektíve do stropu 40 € pri veľmi vysokých splátkach, hoci väčšina lízingových splátok býva nižšej sumy). Pri dlhodobých lízingoch s mnohými splátkami to môže v súčte predstavovať nezanedbateľnú čiastku navyše, ktorú firma zaplatí štátu. Podniky by preto mali zvážiť, ako optimalizovať úhradu lízingových splátok. Nie je možné sa im vyhnúť, ak chcú lízing zachovať, ale napríklad ak existuje možnosť platiť lízing štvrťročne či ročne namiesto mesačne (a lízingová spoločnosť to umožňuje), zníži sa tým počet transakcií a celková zaplatená daň. Tiež ak ide o lízing v rámci jednej banky (účty firmy aj lízingovky v tej istej banke), teoreticky by to mohlo byť vnútrobankovým prevodom – záleží však na nastavení systému, spravidla pri dvoch rôznych subjektoch to bude aj tak zdanené. Vo všeobecnosti platí, že lízingové splátky treba považovať za zdanené výdavky a plánovať si finančné toky s vedomím, že sú o daň navýšené.

Bude transakčná daň ovplyvňovať prevody medzi dcérskymi spoločnosťami?

Ak sa finančný prevod uskutoční medzi dcérskymi spoločnosťami (teda firmami, ktoré majú spoločného vlastníka alebo sú inak prepojené), a tieto spoločnosti realizujú platbu cez transakčné účty, bude takýto prevod podliehať transakčnej dani. V podstate platí to isté, čo pri všetkých prepojených firmách: daň sa odvedie z každej odchádzajúcej platby z účtu jednej firmy na účet druhej, hoci ide o dcérske spoločnosti patriace tej istej matke. Jedinou situáciou, kedy by prevod medzi dcérskymi spoločnosťami nemusel byť zdanený, je prípad, ak ide o vnútrobankový presun v rámci jednej banky. To by však znamenalo, že obe dcérske spoločnosti sú vedené v tej istej bankovej inštitúcii a banka by takýto prevod vyhodnotila skôr ako interný presun. Zákon totiž explicitne oslobodzuje vnútrobankové prevody medzi účtami toho istého daňovníka – v prípade dvoch samostatných spoločností však každá z nich je iným daňovníkom, takže striktne vzaté sa oslobodenie nevzťahuje. Preto aj keď peniaze fyzicky neopustia banku, ale prejdú z účtu jednej firmy na účet druhej v rámci tej istej banky, pravdepodobne sa to bude chápať ako štandardná transakcia medzi dvomi daňovníkmi a zdaní sa. Pre istotu by materská spoločnosť s viacerými dcérami mala pred zavedením dane konzultovať so svojimi bankami, ako budú takéto prevody posudzovať. Všeobecne však platí, že transakčná daň ovplyvní aj pohyby peňazí v rámci firemných skupín, a preto treba počítať s jej vplyvom aj pri presúvaní prostriedkov medzi dcérskymi (či sesterskými) spoločnosťami.

Bude transakčná daň brzdiť podnikanie alebo prinášať nové príležitosti?

Zavedenie transakčnej dane môže mať na podnikanie dvojitý efekt. Na jednej strane ide o dodatočnú finančnú a administratívnu záťaž – zvýšené náklady na každodenné platby môžu najmä menším firmám odčerpávať prostriedky, ktoré by inak investovali do rozvoja. Taktiež si vyžiada čas a úsilie prispôsobiť sa novým pravidlám, čo môže dočasne spomaliť bežné podnikateľské aktivity. Na druhej strane však táto zmena môže motivovať firmy k inováciám a efektivite. Podnikatelia budú hľadať nové spôsoby, ako realizovať platby s nižšími nákladmi – či už zavádzaním moderných platobných technológií, väčším využívaním digitálnych mien a peňaženiek, alebo zefektívňovaním interných procesov. Transakčná daň tak nepriamo otvára príležitosti pre fintech sektor a poskytovateľov alternatívnych platobných riešení a môže podnietiť zdravšiu finančnú disciplínu firiem. Celkový dopad bude závisieť od toho, ako rýchlo a kreatívne sa podniky novej situácii prispôsobia.

Ako sa podnikatelia môžu pripraviť na transakčnú daň od roku 2025?

Podnikatelia by mali včas prijať opatrenia, aby ich zavedenie transakčnej dane od roku 2025 neprekvapilo. Medzi základné kroky patrí zriadenie špeciálneho transakčného účtu určeného na podnikanie najneskôr do 31. marca 2025. Všetky firemné platby by následne mali prebiehať cez tento účet, čo umožní banke automaticky zrážať a odvádzať daň. Ďalej je vhodné upraviť interné finančné procesy – overiť, či účtovný softvér dokáže sledovať transakčnú daň, a plánovať si dostatočné finančné rezervy na úhradu novej dane. Rovnako sa odporúča oboznámiť sa s výnimkami a možnosťami optimalizácie (ako napríklad spájanie viacerých platieb do jednej alebo využívanie bezhotovostných metód namiesto hotovosti), aby podnikatelia minimalizovali dopad dane na svoj cash flow.

RADY A NÁVODY PRE PODNIKATEĽOV

🏠 Domov > Blog

Transakčná daň – čo je to daň z finančných transakcií. Dá sa jej vyhnúť?

25. marca 2025

V tomto článku nájdete kompletné informácie o dani z finančných transakcií (transakčnej dani). Zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2025.

Andrea Molnárová z www.housereality.sk, práca s nehnuteľnosťami je životný štýl

10. februára 2025

Podnikateľský príbeh nášho zákazníka www.housereality.sk nám prostredníctvom rozhovoru rozpovie právnička tejto spoločnosti, Andrea Molnárová

Šesť najčastejších problémov pri zakladaní spoločnosti s. r. o.

17. januára 2025

Naša spoločnosť zakladá približne 130 spoločností s. r. o. mesačne. Sú určité problémy s ktorými sa stretávame opakovane a ktoré dokážu pozdržať založenie spoločnosti.

Nariadenie MiCA – nové podmienky podnikania s kryptoaktívami. Živnosť na virtuálnu menu už nezískate.

30. decembra 2024

Nariadenie MiCA spôsobí, že začať podnikať s kryptoaktívami v roku 2025 bude veľmi zložité, nakoľko tieto živnosti už v roku 2025 nezískate. Našťastie máme pre Vás riešenie.

Daňový poradca Ján Svočák: Každý úspešný podnikateľ raz začínal prvou vystavenou faktúrou

18. novembra 2024

V rozhovore s Jánom Svočákom sa zameriame na dôležitosť fakturačných systémov, ktoré dnes neodmysliteľne patria k podnikaniu.

Témy článkov

5,0 968 hodnotení

Cookies

Viac z témy

To nás mrzí...

V tejto chvíli pre Vás nemáme, žiadne ďalšie články k tejto téme.

GDPR

Viac z témy

To nás mrzí...

V tejto chvíli pre Vás nemáme, žiadne ďalšie články k tejto téme.

Legislatíva

Viac z témy

Nová zákonná povinnosť spoločností zapísať rodné číslo do obchodného registra

Nová zákonná povinnosť vyžaduje od spoločností zápisať rodné číslo do obchodného registra. Netreba sa však hrnúť do jej riešenia, keďže sa očakávajú legislatívne zmeny.