Vláda schválila trvalý Kurzarbeit – čo to je a aký má význam pre slovenských zamestnávateľov

Trvalým Kurzarbeitom sa zavádza podpora v čase skrátenej práce ako efektívny nástroj na riešenie krízových situácií na trhu práce. V zákonníku práce bol model Kurzarbeitu využitý už v apríli 2020 počas prvej vlny pandémie, keď bolo zavreté veľké množstvo prevádzok. Teraz došlo k uzákoneniu trvalého Kurzarbeitu.

Čo je to Kurzarbeit?

Kurzarbeit, alebo aj short – time work, predstavuje systém, kedy zamestnanec odpracuje menej hodín, pričom dostane zaplatenú rovnakú mzdu alebo jej väčšiu časť. Kurzarbeit sa bude uplatňovať v prípade, ak nastane situácia, kedy zamestnávateľ z objektívneho dôvodu nemôže vykonávať svoju ekonomickú činnosť, a preto má problém s úhradou nákladov spojených s existenciou pracovného miesta zamestnanca.

V apríli 2020 dočasne a od 31.12.2021 natrvalo

V apríli 2020 vláda SR reagovala na zavretie prevádzok kvôli pandémii koronavírusu. Do zákonníka práce sa od 4.4.2020 aplikoval model času skrátenej práce (tzv. Kurzarbeit). Štát si ale uvedomuje, že táto forma podpory zamestnávateľov je prospešná a vítaná aj v budúcnosti. To je práve dôvod, prečo sa v slovenskej legislatíve model času skrátenej práce udrží natrvalo, prostredníctvom trvalého Kurzarbeitu v Zákonníku práce. Zákon o podpore v čase skrátenej práce bude účinný od 31.12.2021.

Čas skrátenej práce je slovenský pojem pre Kurzarbeit

Do slovenského právneho systému sa pojem kurzarbeit zavádza pod pojmom „čas skrátenej práce“. Je definovaný ako „podpora na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca v čase trvania vonkajšieho faktora, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa.“ Zavedením tohto konceptu sa sleduje vytvorenie stabilného a funkčného systému v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorý zabezpečí efektívnu pomoc zamestnancom a zamestnávateľom.

Cieľom Kurzarbeitu je udržanie pracovných miest

Vďaka zákonu o podpore v čase skrátenej práce č. 215/2021 Z. z. (ďalej ako zákon o Kurzarbeite) alebo tzv. Kurzarbeit, sa majú udržať pracovné miesta a konkurencieschopnosť zamestnávateľov. Vláda týmto zákonom reaguje na stále pretrvávajúcu pandémiu spôsobenú šírením ochorenia COVID-19. Vytváranie zákonov a celkovo legislatívny proces väčšinou predstavuje reakciu na vzniknutý, resp. dlhodobo existujúci spoločenský problém. S ohľadom na súčasnú situáciu vznikla dôvodná potreba ukotviť v slovenskom právnom poriadku stály, stabilný a samostatným zákonom ustanovený nástroj pasívnej politiky trhu práce. Tým je práve aj tzv. Kurzarbeit.

Kurzarbeit má pomáhať trvalo, aj v krízach, ktoré prídu v budúcnosti

Je dôležité si uvedomiť, že nejde len o podporu poskytovanú v čase trvania súčasnej pandémie. Cieľom je samostatnou právnou úpravou ustanoviť adresný nástroj na trhu práce umožňujúci právne nárokovú podporu, ktorá bude účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu. Ide o vytvorenie efektívneho rámca poskytovania pomoci aj v krízach, ktoré prídu v budúcnosti.

O podporu žiada zamestnávateľ

Zamestnávateľ musí podať žiadosť o poskytnutie podpory na príslušný úrad práce alebo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v lehote najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý žiada o poskytnutie podpory. Zamestnanec nemá žiadne administratívne ani iné povinnosti voči príslušnému úradu, ktorý je poskytovateľom podpory.

Ako sa k podpore dostane zamestnanec?

V prípade schválenej žiadosti sa podpora vypláca do 10 dní na účet zamestnávateľa, ktorý je následne povinný ju vyplatiť zamestnancom. Podpora sa poskytuje zamestnávateľovi na čiastočnú úhradu nákladov na zamestnanca, a to za každú hodinu prekážky v práci na strane zamestnávateľa z dôvodu obmedzenia jeho činnosti, a to v minimálnej sume 60 % priemerného hodinového zárobku.

Frekvencia vyplácania podpory je mesačná, v úhrne najviac 6 mesiacov počas 24 po sebe nasledujúcich mesiacov. V prípade naliehavých okolností, resp. dlhodobejšie trvajúceho vonkajšieho faktora zákon myslí aj na možnosť ustanovenia dlhšieho obdobia poskytovania podpory alebo možnosť poskytnutia podpory aj v období dvoch mesiacov po ich skončení.

Nárok na podporuje je len v čase skrátenej práce zamestnávateľa

Podpora bude poskytovaná len v čase trvania skrátenej práce, teda v čase od začatia obmedzenia činnosti zamestnávateľa vplyvom vonkajšieho faktora do skončenia obmedzenia činnosti zamestnávateľa. Pre poskytnutie podpory využitím inštitútu trvalého Kurzarbeitu je potrebné splniť niekoľko podmienok.

Existencia vplyvu vonkajšieho faktoru

Existencia vplyvu vonkajšieho faktoru má dočasný charakter, nie je možné ho vlastnou iniciatívou ovplyvniť, či mu predísť. Zároveň negatívnym spôsobom ovplyvňuje možnosť zamestnávateľa prideľovať prácu zamestnancom v zmysle dohodnutých pracovných podmienok. Takýmto vonkajším faktorom je najmä mimoriadna situácia, vyhlásenie výnimočného alebo núdzového stavu, mimoriadna okolnosť alebo okolnosti vyššej moci (napr. prírodná katastrofa).

Zákon o Kurzarbeite zároveň definuje, čo sa nepovažuje za vonkajší faktor. Nie je ním najmä čas vojny alebo vojnového stavu, sezónnosť vykonávanej činnosti, reštrukturalizácia, plánovaná odstávka, či rekonštrukcia.

Obmedzenie činnosti zamestnávateľa

Dôsledok pôsobenia vonkajšieho vplyvu má za následok obmedzenie činnosti zamestnávateľa, ktorý sa považuje za prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Zamestnávateľovi znemožňuje prideľovať prácu najmenej jednej tretine zamestnancov v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času.

Výkon času skrátenej práce

Na základe stretu vyššie uvedených skutočností sa zamestnávateľ dostáva do výkonu času skrátenej práce. Toto obdobie trvá až do skončenia obmedzenia činnosti zamestnávateľa.

Podmienky poskytnutia podpory pre zamestnávateľa

Podmienky poskytnutia podpory pre zamestnávateľa definuje § 3 zákona o Kurzarbeite. Ide o nasledovné podmienky:

• Zamestnávateľ sa nachádza v čase skrátenej práce
• Ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory zamestnávateľ odviedol poistné na sociálne poistenie, povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové poistenie.
• Zamestnávateľ odviedol poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce. Ide o nový druh poistného, ktorý sa zavádza spolu so zavedením Kurzarbeitu. O výšku tohto poistného sa mu zníži poistné na poistenie v nezamestnanosti.
• Zamestnávateľ neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti
• Existencia písomnej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom alebo so zástupcami zamestnancov o tom, že zamestnávateľ požiada o túto formu podpory. Pre tento účel slúži taktiež súhlas rozhodcu v zmysle Zákonníka práce
• Splnenie lehoty na podanie žiadosti. Zamestnávateľ musí podať žiadosť o poskytnutie podpory na príslušný úrad práce alebo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v lehote najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý žiada o poskytnutie podpory.

K uvedenému treba dodať, že poskytnutie podpory v čase skrátenej práce sa vyznačuje záväznosťou na strane zamestnávateľa. Akonáhle mu bola poskytnutá táto forma podpory je povinný zachovať pracovné miesto, na ktoré mu bola poskytnutá podpora po dobu najmenej dvoch mesiacov od poskytnutia podpory.

Podmienky poskytnutia podpory pre zamestnanca

Zamestnávateľ dostáva podporu na konkrétneho zamestnanca, ktorý musí spĺňať určité podmienky, aby bola podpora zo strany štátu poskytnutá. Ide o tieto podmienky:

• Musí ísť o fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.
• Jeho pracovný pomer musí ku dňu podania žiadosti trvať najmenej jeden mesiac.
• Zamestnanec nesmie byť vo výpovednej lehote dobe.

Z uvedeného vyplýva, že väčší okruh splnenia zákonných predpokladov zákon pripisuje práve zamestnávateľovi, ktorému taxatívnym spôsobom vymenúva jednotlivé podmienky pre získanie podpory. Taktiež mu určuje lehotu na podanie žiadosti.

Kurzarbeit a brigádnici alebo živnostníci

Zákon tiež ustanovuje, ktorému zamestnancovi môže byť podpora vyplatená. Zákon zo schémy podpory vylučuje zamestnancov pracujúcich v obdobnom pracovnom vzťahu (napríklad dohoda o brigádnickej práci študenta) ako aj samostatne zárobkovo činné osoby. Pre SZČO sa však v prípade budúcich krízových situácií plánuje ponechať schéma štátnej pomoci a to tak, že vždy, keď bude aktivovaný kurzarbeit, bude súčasne spustená schéma pomoci pre živnostníkov.

PRVÁ POMOC zamestnávateľom, zamestnancom a živnostníkom

Okrem Kurzarbeitu boli v apríli 2020 schválené aj iné formy podpory ekonomiky. Projekt „PRVÁ POMOC zamestnávateľom, zamestnancom a živnostníkom“ sa realizovala vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. V rámci tejto pomoci mohli o pomoc požiadať zamestnávatelia, zamestnanci a živnostníci v týchto situáciách:

• Zamestnávatelia, ktorí museli svoje prevádzky zatvoriť alebo obmedziť svoju činnosť rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva SR.
• SZČO, ktorým poklesli tržby alebo museli svoje prevádzky zatvoriť na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR
• Zamestnávatelia (vrátane SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi), ktorí udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti počas vyhlásenej mimoriadnej situácie.
• SZČO a jednoosobové s.r.o., ktoré nemajú príjem z podnikania

SOS dotácia pre občanov, ktorí sa počas pandémie ocitli v krízovej situácii bez príjmu

Osoba, ktorá v čase krízovej situácie prestala vykonávať činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti a nemala iný príjem, mala do konca júna 2021 nárok na SOS dotáciu. Výška dotácie bola v sume 300 eur mesačne pre jedného žiadateľa.

Vzhľadom na priaznivý vývoj pandemickej situácie, dochádza s účinnosťou od 1. júla 2021 k pozastaveniu poskytovania SOS dotácie. Prijímateľom a žiadateľom SOS dotácie bude SOS dotácia posledný krát vyplatená v mesiaci júl 2021 za mesiac jún 2021.

Záver

Potrebu zavedenia tejto formy podpory pre zamestnávateľov, resp, zamestancov vznikla na Slovensku, počas jeho relatívne krátkej histórie, prvý krát v priebehu prvej vážnejšej krízy, ktorou bola Svetová hospodárska kríza v rokoch 2008 – 2009. Druhá príležitosť „využiť“ túto možnosť podpory zo strany štátu sa otvorila práve počas koronakrízy.

Koronavírus ovplyvnil životy každého z nás. Niekoho vo väčšej, iného v menšej miere zasiahol v zdravotnej, pracovnej, či v osobnej oblasti. Po úvodných fázach a spoznávaní ochorenia začiatkom roku 2020 vlády jednotlivých štátov začínajú prijímať rôzne opatrenia práve na zabezpečenie ochrany zdravia obyvateľov, ako aj opatrenia ekonomického charakteru pre zmiernenie pandemických následkov v podnikaní, zamestnávaní, či likvidity. Výnimkou nie je ani Slovensko.