Práca na živnosť v roku 2026? Po zistení švarc systému hrozia firme a konateľom nepríjemné pokuty, doplatky, dokonca aj trestné oznámenie

Nelegálne zamestnávanie živnostníkov patrí medzi oblasti, na ktoré sa kontrolné orgány dlhodobo zameriavajú. Inak tomu nebude ani v roku 2026 a to hlavne z dôvodu zmeny Zákonníka práce. Či ste SZČO pracujúca pre jedinú firmu, alebo firma využívajúca živnostníkov, je dôležité vedieť o švarc systéme. Nesprávne nastavená spolupráca môže viesť k vysokým pokutám, doplatkom a ďalším sankciám.

Od 1. januára 2026 sa mení Zákonník práce a výrazne sa tým zjednoduší preukazovanie švarc systému

Švarc systém je závislá práca vykonávaná živnostníkom. Od 1. januára 2026 sa mení Zákonník práce, čo umožní jednoduchšie preukázať nelegálny švarc systém.

Spolupráca na živnosť sa v roku 2026 stane rizikovejšou, za nelegálne zamestnávanie hrozia sankcie a pokuty od inšpektorátu práce.

Inšpektorát práce aj Finančná správa v rámci svojich kontrol preverujú, či živnostník skutočne podniká, alebo v praxi vykonáva závislú prácu ako „zamestnanec na živnosť“

Mnohí podnikatelia sa spoliehajú na to, že ak majú so živnostníkom podpísanú zmluvu o spolupráci a existujú faktúry, je všetko v poriadku. O zákonnosti nerozhoduje len zmluva, ale aj realita výkonu práce. Ak počas kontroly inšpektori zistia, že živnostník v skutočnosti pracuje ako zamestnanec, situácia sa posudzuje ako švarc systém, teda nelegálne zamestnávanie.

Čo všetko potenciálne hrozí, ak firme preukážu nelegálne zamestnávanie živnostníkov (švarc systém)?

Ak inšpektor pri kontrole zistí, že firma zamestnáva pracovníka „na živnosť“, vyhotoví o tom protokol. Na základe protokolu z Inšpektorátu práce začína konať Sociálna poisťovňa, daňový úrad aj zdravotné poisťovne.

Práve tam vznikajú najväčšie škody: spätné doplatky odvodov, penále až 18 % ročne a dorub dane za obdobie 5 až 10 rokov. K tomu sa pridáva pokuta od Inšpektorátu práce od 2 000 do 200 000 € (od roku 2026 minimálne 4 000 / 8 000 €).

Jediný protokol z kontroly tak často spustí reťaz ďalších konaní, ktorých výsledkom je trojitá sankcia s potenciálne likvidačným dopadom.

Pri kontrole z inšpektorátu práce hrozí firme:

• pokuta 2 000 € – 200 000 € (rok 2026 – minimálne 4 000 €)
• doplatenie dane z príjmu, soc. a zdr. odvodov + 18% úroky, 5 – 10 rokov spätne
• vylúčenie z účasti na verejných obstarávaniach
• neposkytnutie verejných dotácií, prostriedkov z EÚ
• hrozí aj zrušenie oprávnenia podnikať
• Trestný čin neoprávneného zamestnávania (do 2 rokov)
• Tri trestné činy ohľadom daní a poistného (do 10 rokov)

Minimálna pokuta pri zistení švarc systému je 4 000 € (od 1. januára 2026)

Po preukázaní nelegálneho zamestnávania nesie najvyššiu administratívnu aj finančnú zodpovednosť vždy firma – teda objednávateľ alebo zamestnávateľ. Okamžitým dôsledkom pre firmu pokuta od Inšpektorátu práce. V roku 2025 je spodná hranica pokuty 2 000 €, pričom v prípade závažného, či opakovaného porušenia sa môže vyšplhať až na 200 000 €. Od 1. 1. 2026 sa minimálna sadzba zvyšuje na 4 000 € za jednu osobu a 8 000 € za viac osôb naraz.

Ako na švarc systém reaguje Sociálna poisťovňa

Ak Inšpektorát práce vyhotoví protokol, v ktorom potvrdí švarc systém, nasledujú ďalšie úrady. Ako prvá reaguje Sociálna poisťovňa, ktorá spätne vypočíta všetky odvody — za firmu aj za pracovníka. Doplatky môžu pokryť celé obdobie nelegálnej práce a zároveň sa uplatňuje penále 0,05 % denne. Ak spolupráca trvala rok či dva, doplatky a penále môžu byť vyššie než samotné sankcie od inšpekcie. Pre mnohé firmy je to finančne náročné a v kombinácii s ďalšími sankciami môže ísť až o existenčnú hrozbu.

Keď inšpektorát potvrdí švarc systém: daňový úrad spraví z faktúr mzdu a dorubí dane spätne aj s úrokmi

Aj keď firma spolupracuje so živnostníkom v dobrej viere, pri potvrdení švarc systému môže daňový úrad vyhodnotiť platby ako mzdu a dorubiť dane, ktoré by zamestnávateľ mal pôvodne odviesť. Pri prekvalifikovaní SZČO na zamestnanca môže daňový úrad spätne dorubiť daň z príjmov, úroky z omeškania aj uložiť ďalšie pokuty za nesplnenie povinností podľa daňového poriadku — a to až desať rokov dozadu.

Pri švarc systéme môže úrad práce žiadať vrátenie príspevkov a zakázať ich ďalšie čerpanie

Ak podnikateľ čerpá príspevky na zamestnávanie a poruší pravidlá legálneho zamestnávania, úrad práce mu môže nariadiť vrátenie všetkých poskytnutých príspevkov a zároveň uložiť zákaz čerpania nových príspevkov až na 5 rokov. Pre firmy, ktoré dlhodobo využívajú programy aktívnej politiky trhu práce, predstavuje švarc systém ďalšie riziko s výrazným finančným dopadom.

Pre firmy spolupracujúce so štátom môže švarc systém znamenať koniec účasti vo verejných obstarávaniach

Pre podnikateľov, ktorí dodávajú služby alebo tovar štátu, môže byť jedným z najtvrdších dôsledkov švarc systému úplný zákaz uchádzať sa o verejné zákazky. Podľa zákona o verejnom obstarávaní firma, ktorá dostala právoplatnú sankciu za nelegálne zamestnávanie, nesmie päť rokov súťažiť vo verejnom obstarávaní.
Pre stavebné firmy, IT dodávateľov či spoločnosti pôsobiace vo verejnom sektore ide o riziko, ktoré môže výrazne ovplyvniť ich fungovanie aj obchodnú stabilitu.

Švarc systém môže znamenať aj zákaz získania verejných dotácií

Podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy štát nesmie poskytnúť dotáciu subjektu, ktorý porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. To znamená, že firma, ktorá dostala pokutu za švarc systém, nemôže získať štátne dotácie, a to bez ohľadu na to, či ide o podporu zamestnávania, investičnú pomoc alebo inú verejnú schému financovanú zo štátneho rozpočtu. Ide o samostatnú a zákonom garantovanú sankciu, ktorá môže zásadne ovplyvniť projekty alebo rozvojové plány firmy.

Pri švarc systéme so zahraničnými pracovníkmi hrozí firme aj vylúčenie z eurofondov

Pri švarc systéme sa riziká výrazne zvyšujú najmä vtedy, ak firma formálne vedie zahraničných pracovníkov ako živnostníkov, hoci v skutočnosti vykonávajú závislú prácu bez potrebného povolenia na pobyt alebo prácu. V takom prípade nejde len o nesprávne nastavenú spoluprácu, ale o nelegálne zamestnávanie cudzinca, ktoré má prísnejší právny režim a tvrdšie následky.
Pre firmy čerpajúce eurofondy znamená švarc systém so zahraničnými pracovníkmi automatické vylúčenie z európskych schém financovania. Podľa zákona o poskytovaní pomoci z fondov Európskej únie totiž nie je možné poskytnúť finančnú pomoc subjektu, ktorý porušil zákaz nelegálneho zamestnávania cudzincov. Tento následok môže zásadne ovplyvniť projektové plány, investície aj budúce financovanie firmy.

Zverejnenie v registri nelegálneho zamestnávania: švarc systém môže firme zavrieť dvere ku grantom, dotáciám aj kľúčovým obchodným partnerstvám

Ak Inšpektorát práce udelí firme právoplatnú pokutu za nelegálne zamestnávanie, automaticky ju zaradí do registra nelegálneho zamestnávania. Tento register je verejne dostupný a môže ho vidieť ktokoľvek – zákazníci, obchodní partneri, banky aj verejné inštitúcie. Zápis predstavuje výrazné reputačné riziko. Môže oslabiť dôveru klientov, skomplikovať prístup k financovaniu a v niektorých prípadoch ovplyvniť aj úspešnosť pri získavaní grantov či dotácií, ktoré často vyžadujú preukázanie spoľahlivosti alebo bezúhonnosti žiadateľa.

Firma v registri zostáva až päť rokov, čo môže mať dlhodobý negatívny dopad na jej podnikanie aj obchodné vzťahy.

Riziko trestného stíhania pri závažných formách obchádzania zákona

Hoci väčšina prípadov švarc systému končí administratívnymi pokutami a doplatkami, v niektorých situáciách môže mať nelegálne zamestnávanie aj trestnoprávne dôsledky. Trestné stíhanie prichádza do úvahy najmä vtedy, keď konanie podnikateľa presiahne rámec bežného porušenia predpisov a smeruje k vedomému obchádzaniu zákona alebo k vzniku značnej škody.

Skrátenie dane a poistného: 1 až 10 rokov

Trestný čin krátenia dane sa môže týkať aj situácií, keď firma vedome predstiera podnikateľský vzťah so živnostníkom, hoci v skutočnosti ide o závislú prácu. Takýto postup je typický pre švarc systém a vedie k tomu, že firma neodvádza daň zo závislej činnosti ani povinné odvody ako pri riadnom pracovnom pomere.
Hoci základná sadzba začína na šiestich mesiacoch, v praxi sa pri švarc systéme takmer vždy uplatňujú vyššie sadzby, keďže vzniknutá škoda presahuje „malý rozsah“. Pri značnej alebo veľkej škode môže trestná sadzba dosiahnuť až 10 rokov.

Neodvedenie dane a poistného: 1 až 10 rokov

Tento trestný čin sa uplatňuje vtedy, keď podnikateľ vyberie alebo zrazí daň či poistné, ale ich neodvedie. V kontexte švarc systému prichádza do úvahy v prípade, že firma vedome zamestnáva ľudí „na živnosť“, hoci vie, že ide o závislú prácu a mala odvádzať poistné aj daň. Pri škode veľkého rozsahu môže ísť až o desaťročnú sadzbu.

Nezaplatenie dane a poistného: až 5 rokov

Ide o menej častý, ale možný trestný čin – nastáva vtedy, ak podnikateľ prizná daň, no úmyselne ju nezaplatí. Sadzba závisí od rozsahu, môže sa vyšplhať až na päť rokov. Tento delikt sa môže objaviť ako následok po dorubení dane v súvislosti so švarc systémom alebo inou formou skrytého pracovného pomeru.

Neoprávnené zamestnávanie: 1 až 2 roky

Tento trestný čin sa týka situácií, keď firma zamestná zahraničného pracovníka bez povolenia na pobyt alebo bez povolenia pracovať na Slovensku. Často sa to deje tak, že je zahraničný pracovník formálne vedený ako SZČO, ale v skutočnosti vykonáva závislú prácu – typicky v režime švarc systému, kde je „podnikateľský“ vzťah len formálny a reálne ide o zamestnávanie. Trest odňatia slobody je v rozsahu 1 až 2 roky.

Kedy hrozí trestné stíhanie?

Podľa Výročnej správy Finančnej správy za rok 2024 patrili medzi najčastejšie podané trestné oznámenia práve trestné činy súvisiace s krátením dane a neodvádzaním. FS zároveň uvádza, že najrizikovejšie odvetvia z hľadiska obchádzania daňových a odvodových povinností sú stavebníctvo, výroba a agentúrne zamestnávanie – teda presne tie segmenty, kde sa najčastejšie objavuje aj švarc systém, nelegálne zamestnávanie cudzincov alebo úmyselné zatajenie odvodov.

Reálne riziko vzniká najmä vtedy, keď:

• podnikateľ vedome a dlhodobo kryje švarc systém,
• úmyselne sa vyhýba daniam a odvodom,
• zamestnáva zahraničných pracovníkov bez povolenia,
• falšuje dokumenty alebo účtovné záznamy,
• porušovanie je rozsiahle (štrukturálne, systémové),
• vznikne značná škoda na daniach alebo odvodoch.

Pracujete na živnosť? Pokuty a sankcie pre živnostníka vykonávajúceho závislú prácu

Sankcie sa netýkajú iba firiem. Aj samotný živnostník môže niesť následky, ak inšpektor uzná, že vykonával závislú prácu mimo zákonných pravidiel. Hoci pokuta pre SZČO je rádovo nižšia ako pre firmu, dôsledky môžu byť v praxi oveľa závažnejšie – najmä pri spätných doplatkoch a pri posudzovaní jeho ďalšej podnikateľskej činnosti.

Živnostníkovi môže vzniknúť

• pokuta vo výške 331 € podľa zákona o nelegálnej práci,
• povinnosť vrátiť neoprávnene získané dávky (nemocenské, podporu v nezamestnanosti, OČR),
• povinnosť doplatiť odvody a dane po prekvalifikovaní obchodného vzťahu na pracovný pomer,
• problém preukázať reálne podnikanie, ak dlhodobo pracoval len pre jedného objednávateľa (riziko pri kontrolách a posudzovaní výdavkov),
• strata niektorých poistných alebo dôchodkových práv,
• trestnoprávna zodpovednosť, ak vedome pomáhal pri krátení dane či odvodov,
• zrušenie živnostenského oprávnenia.

Ako švarc systém ohrozuje celkové podnikanie živnostníka

Ak živnostník podniká len formálne, ale v skutočnosti vykonáva závislú prácu, môže po odhalení švarc systému prísť aj o svoje živnostenské oprávnenie. Podľa živnostenského zákona môže živnostenský úrad zrušiť živnosť tomu, kto závažným spôsobom poruší podmienky alebo povinnosti určené zákonom.

Ak živnostník zamestnáva cez švarc, môže prísť o svoje podnikanie

Ak objednávateľom v švarc systéme nie je spoločnosť s ručením obmedzeným, ale fyzická osoba, môže byť pri závažnom porušení predpisov ohrozené aj jeho vlastné živnostenské oprávnenie. Riziko vzniká najmä vtedy, keď živnostník–objednávateľ funguje v švarc systéme, opakovane porušuje pracovnoprávne predpisy alebo nelegálne zamestnáva cudzincov bez povolenia. V takýchto prípadoch mu môže Živnostenský úrad zrušiť živnosť.

Pri švarc systéme nikdy nekoná len jeden úrad – spúšťa sa reťaz kontrol viacerých inštitúcií naraz

Švarc systém nie je záležitosťou jedného úradu. V praxi ide takmer vždy o kombináciu zásahov z viacerých strán: Inšpektorát práce uloží pokutu, Sociálna poisťovňa dopočíta odvody a penále, daňový úrad dorubí daň z príjmov spolu s úrokmi a sankciami. K tomu sa môžu pridať povinné vrátenie príspevkov z úradu práce, zákaz účasti vo verejných obstarávaniach, obmedzený prístup k dotáciám či eurofondom a pokuty alebo doplatky aj pre samotného živnostníka, v najzávažnejších prípadoch aj trestnoprávne stíhanie. Pre firmu aj živnostníka tak švarc systém nepredstavuje „len jednu nepríjemnú pokutu“, ale reťaz viacerých konaní, ktorá môže mať v súhrne likvidačný efekt – najmä ak nelegálne zamestnávanie trvalo dlhšie obdobie.

Sankcie od úradov nie sú všetko. Švarc systém môže viesť aj k občianskoprávnym sporom

Hoci švarc systém najčastejšie vyvoláva administratívne a daňovo-odvodové sankcie, v niektorých prípadoch môže viesť aj k občianskoprávnym sporom. Tie vznikajú najmä vtedy, keď jedna zo strán namieta neplatnosť zmluvy, žiada náhradu škody alebo tvrdí, že vzťah mal byť od začiatku pracovnoprávny. V takýchto sporoch môže ísť o ušlú mzdu, náhradu škody, bezdôvodné obohatenie či iné nároky. Takéto spory môžu byť pre firmu aj živnostníka finančne náročné a časovo vyčerpávajúce.

Kvalitné nastavenie procesov je najlepší spôsob, ako predísť problémom ešte skôr, než vôbec vzniknú.

Ak chcete predísť rizikám – či už zo strany úradov, alebo zo strany obchodných partnerov a pracovníkov – kľúčom je mať spoluprácu so živnostníkmi nastavenú jasne, zrozumiteľne a v súlade so zákonom. Dobré zmluvy, transparentné procesy a správne nastavené pracovné podmienky dokážu eliminovať väčšinu problémov ešte skôr, než vzniknú.

Keď sú pravidlá nastavené správne, môžete podnikať pokojne – bez obáv z kontrol, sankcií či sporov.